(ROZHOVOR) Její písně jsou upřímné. Když stojí s kytarou na podiu, směje se na vás. Očima i srdcem. A pak zazní první tóny, které si vás podmaní. Je okouzlující a talentovaná. Zpěvačku Simu Martausovou velmi dobře zná slovenské publikum. Její třetí CD „Dobrý deň, to som ja“ bylo oceněné platinovou deskou. Cestu si úspěšně hledá i k českým posluchačům.
V písni Dobrý deň, to som ja, zpíváte, že ke štěstí vám už jen chybí naučit se říkat ne. Už jste se to naučila?
Stále sa to učím… Hlavne sa však učím odhadnúť situáciu, v ktorej to „nie“ povedať kľudne môžem. Ak by ma ale niekto blízky žiadal o to, nech mu s niečim pomôžem, tak by som asi vždy povedala „áno“.
Vyzařuje z vás radost, štěstí, pokora… Máte nějaký recept, jak se cítit báječně?
Ako každý človek, aj ja bývam aj šťastná aj smutná… Vždy si ale hovorím, čo je u mňa v živote podstatné, preto keď sa niekedy niečo nepodarí, nezrúti sa mi z toho svet. Na prvých priečkach života mám hodnoty, ktoré sa nedajú ukradnúť, preto sa nebojím, že mi ich niekto vezme… A tak som šťastná :-).
V písničce Normálny život zpíváte o tom, co byste chtěla – žít v chaloupce se zahradou, chovat včely… Co vše pro vás normální život znamená?
Pre mňa normálny život znamená tešiť sa z maličkostí, ktoré sú úplne jednoduché. Keď raz budem mať rodinku, viem si představit že by sme si mohli žiť šťastne a pritom úplne jednoducho. Rozdávať si lásku čo siaha „až do hlbokých jám“ a to by nám úplne stačilo. Tak ako si žili aj moja babka a dedko, keď som ku nim ako malá chodievala.
Kde nejraději písně píšete?
Inšpiruje ma vždy to, čo v danej chvíli prežívam. Túžba napísať pieseň na papier ma vždy zachytí v čase, ktorý si sama nevyberám. Na káve, vo vlaku, v noci, na prechádzke, na túre… Či zložím nejakú pieseň ani tak nezáleží na mne, ako na tej piesni ktorá sa mi rodí v srdci… A potom von to už ide akoby samo.
Co vše vás kromě hudby naplňuje radostí?
Šťastnou ma robia hodnoty (viera, zdravie, radosť z maličkostí, túžba po rodine, láska k prírode), za ktoré vďačím mojim rodičom, lebo mi ich vložili do srdca pri výchove a teraz, keď som už dospelá, sama na sebe pozorujem, že sú to naozaj hodnoty, ktoré mi ku šťastiu úplne stačia.
Ženu jste nádherně popsala ve své písni Že-na. Už vám více žen řeklo, že se v písni našly?
Áno, už sa mi stalo, že prišla za mnou nejaká žena a povedala mi „veď to je úplne o mne“. Vždy ma to veľmi poteší, keď zistím, že je nás takých viac. A nemáme sa za čo hanbiť, veď sme tak stvorené a podľa mňa ku ženám patrí aj nerozhodnosť, aj túžba páčiť sa, aj to keď potrebujeme pomoc od mužov, hoc aj s parkovaním :-)…
Jaký je váš běžný den, když zrovna nekoncertujete?
Keď práve nemám koncert, tak najradšej len tak oddychujem na kávičke s mojimi blízkymi, alebo veľmi rada chodím na túry, chodievam behávať, hrám si na gitare a len tak si užívam to, že mám voľný deň.
Už několikrát jste vystoupila v ČR. Přijedete zase? Jaké je české publikum?
Veľmi rada prídem ešte opäť. V lete 31.7. nás s kapelou čaká aj koncert v Hlučíne (Šterkovna open music), kde sa veľmi tešíme. České publikum je úžasné! Vidno, že žije hudbou a že ho hudba baví. Aj teraz na krste CD Tomáša Klusa, kde mi bolo cťou zahrať pár svojich piesní, som si neskutočne užívala to, akí sú ľudia v hľadisku dobre naladení.
Na co se v létě těšíte?
Teším sa na koncerty, ktoré nás s kapelou čakajú toto leto a teším sa aj na voľné dni, cez ktoré sa chystám navštíviť francúzske Alpy, Tatry a možno aj nejaké iné hory. Teším sa aj na svoju rodinku v Považskej Bystrici, s ktorou v lete budem tráviť viac spoločného času.
Máte nějaký vzkaz pro naše čtenářky?
Aby sa nebáli byť ženami – takými aké sú 🙂 Krásne, ženské, veselé, smutné, nerozhodné, citlivé… Aby sa veľa usmievali a hlavne aby veľa ľúúúbili – seba, aj druhých.
Za rozhovor děkuje Jana Poncarová
Foto Veronika Valúchová, archiv Simy Martausové
